Čo je postmoderna?

Obsah Úvod .............................................................................. 1. Bezbožnosť ............................................................ 2. Stav bezzákonnosti ... ............................................... 3. Stav človeka bez dejinných koreňov ................... 4. Stav nezmyselnosti ............................................... 5. Vábenie a zvádzanie ............................................. 6. Nová hudobná kultúra ......................................... 7. Nová tolerancia a nové ponímanie pravdy ......... 8. Strata porozumenia zmyslu utrpenia .................. 9. Úpadok kultúry ..................................................... 10. Morálny úpadok .................................................... Zhrnutie ........................................................................ Prvé storočia n. l. a stredovek sa vyznačovali kresťanským myslením, do ktorého sa postupne vmiešavala starogrécka filozofia. V období osvietenstva, ktoré sa rozvinulo v sedemnástom storočí a ktorého podstatným znakom je racionalizmus, a ďalej v osemnástom a devätnástom storočí sa ľudstvo čoraz viac emancipovalo, stávalo sa čoraz viac nezávislým od Boha a jeho zákonov. Po vzniku Darwinovej teórie evolúcie a rozmachu materializmu (existuje len hmotný svet a je jediný skutočný), sa zdalo, že biblická viera v prírodných vedách viac nenachádza miesto. Na prelome 20. storočia na základe učenia Sigmunda Freuda (1856-1939) nastal odklon od vlády racionalizmu a do popredia sa dostávajú city a vôľa človeka. Ľudí ovládla túžba po vlastníctve, uplatnení sa, snaha o stotožnenie sa s davom. Rozvojom a aplikáciou masovokomunikačných prostriedkov, rádia, televízie, reprodukčných prístrojov sa začína šíriť davová psychóza a v ľuďoch sa zobúdza zvlášť túžba po sexualite. Vplyv myslenia Sigmunda Freuda postupne prenikol do všetkých oblastí života. Nachádzame ho vo výchove, školstve, v prírodných vedách a psychológii, v publicistike, umení aj reklame. S vplyvom jeho myslenia sa dnešný človek stretáva od detstva až po hrob v knihách i v denníkoch. Stretneme sa s ním skoro v každom vysielaní rádia, televízie, na divadelnej scéne alebo vo filme. Na konci 19. storočia a na začiatku 20. storočia sa v západnej kultúre začalo potláčanie kresťanstva. Dialo sa to ani nie tak popieraním Boha, ako vplyvom rastúce- ho blahobytu a upnutím sa ľudí na materializmus. Vyvrcholením tohto vývoja bolo študentské povstanie v roku 1968. Ním sa skončilo obdobie moderny. Podľa literáta Francisa Fukujamu sa skončilo jedno dejinné obdobie a vstúpili sme do obdobia postmoderny, čiže do obdobia nasledujúceho modernu. Nebol to tichý prechod, ani psychologická záležitosť, ale radikálny prelom. Obdobie postmoderny mení všetko. Je to kultúrna revolúcia, akú ešte svet nevidel. Nebadane mení každú oblasť života, vstupuje do každej inštitúcie. Charakterizuje ju bezbožnosť na každej úrovni. Čoraz viac sa udomácňuje v školstve, kultúre, justícii, samospráve, v politike, vo vládach, v zákonodarstve a hos-podárstve, ale aj v cirkevnom živote a v teológii. V období postmoderny sa na každej úrovni popiera Boh. Bez slova, ale o to viac myslením, konaním a celým štýlom života. Človek sa stal sám sebe pánom, bohom, človek určuje, čo je správne a čo nie. „Boh je mŕtvy.“ Božie zákony stratili platnosť spočiatku v západnom, neskôr aj vo východnom svete. V období postmoderny sa všetko prehodnocuje a pripravuje sa cesta pre Nový vek (New Age). Charakteristické znaky postmoderny sú: bezbožnosť, bezzákonnosť, myslenie bez dejín a minulosti, nezmyselnosť, zvod, nová kultúra života, strata zmyslu strádania a utrpenia, úpadok kultúry, úpadok morálky.

Čítať viac