Šťastie stratených duší III. Skúška

III. Skúška Zatiaľ čo si Pavel Vladykin musí odpracovať svoj trest v zlatých baniach na hornom toku Kolymy, odvedie jeho otca Piotra opäť tajná polícia. Matka, ktorá len nedávno vstala po ... pôrode, ho vidí naposledy. Nikto sa nedozvie miesto jeho smrti. Pavel, vystavený na Ďalekom východe hladu, zime a nenávisti táborových dozorcov, dozrieva v ťažkých životných podmienkach v kresťana, ktorého budú doma neskôr poslúchať aj starší – mužovia a ženy, ktorí dovtedy ako-tak bez ujmy prežili prenasledovanie. Domov? Aj po prepustení sa tam smie vrátiť len na krátky čas. Počas cesty do svojej domoviny a potom na svadbu do Taškentu, ktorá ho vedie naprieč celým ZSSR, navštevuje jednotlivých kresťanov a zbory. Po zničujúcich skúsenostiach, ktoré zažil na vlastnej koži, vníma nebezpečenstvo, v ktorom sa nachádzajú osamelí kresťania. Slová starého Nikanora „Zachraňuj predurčených na smrť“ ho vedú k zvestovaniu Pána Ježiša Krista a pastierskej starostlivosti, ktorá nepozná slabošské šetrenie sa. Na spiatočnej ceste na sever už nie je sám. Nataša z taškentského zboru zdieľa s ním jeho neslobodný život. V treťom diele spája N. P. Chrapov dejové nitky z minulosti do celku: vykresľuje osud hanblivej Viery a vnútornú obnovu evanjelistu Fedosejeva, rozpráva o vzájomnom nájdení sa Žeňu s Lydou. Stretneme sa opäť s Pavlovou matkou a nezabudnuteľnou babičkou Katerinou. Atmosféru týchto životných príbehov približuje štrnásť Chrapovových kresieb. Nikolaj Petrovič Chrapov podľahol 6. novembra 1982 utrpeniu sťažených táborových podmienok, ktorým bol vystavený až do konca. Tisíce kresťanov zo všetkých oblastí ZSSR prúdili do Taškentu, aby sa zúčastnili jeho pohrebu. Jeho život je príkladom šťastia strateného života a popisuje ho zástupne za všetkých, ktorí boli umlčiavaní.

Čítať viac