Duchovné prebudenie v Rusku úryvky z knihy S.P.Liven

Ukážka z knihy Sofii Pavlovny Liven
Duchovné prebudenie v Rusku:

Začiatok duchovného prebudenia
a účasť brata Radstocka v ňom
Pre lepšie pochopenie je potrebné vrátiť sa do šesťdesiatych
rokov 19. storočia. V tom čase v Anglicku prebiehalo
silné prebudenie viery, ktoré vo svojich začiatkoch zasiahlo
stredné i horné vrstvy anglickej spoločnosti.
Jedným z tých, ktorý reagoval na túto Božiu výzvu a prijal
aktívnu účasť v tomto hnutí, bol Granville Waldegrave
(čítaj grenvil vóldgrejv). Bol to mladý človek plný energie
a duchovného obdarovania, ktorý po smrti otca získal
titul Lord Radstock3 (čítaj redstok). Pod týmto menom sa
stal známym v Rusku a v histórii ruského evanjelijného
hnutia. Niekoľko rokov, prv ako začalo toto hnutie, v čase
Krymskej vojny v roku 1855, Radstock ťažko ochorel a nachádzal
sa na pokraji smrti. Vtedy uveril v Krista ako svojho
osobného Spasiteľa. Zrazu ho zachvátila silná túžba
hovoriť aj iným o spasení skrze milosť, ktoré on sám prijal
vierou v Ježiša Krista a v Jeho slovo.
Zakrátko sa stal slobodným od rôznych pozemských
a svetských záväzkov, aby sa v plnosti zasvätil, oddelil pre
radostnú zvesť, evanjelium, aj pre dielo konania dobra
v Duchu Kristovom. Spolu s týmto Pán spôsobil v jeho
srdci smäd po tom, aby niesol do Ruska zvesť o záchrane
v Kristovi. Za to sa i mnoho rokov modlil. Pred niekoľkými
rokmi sa mi podarilo v Londýne vidieť jeho syna,
ktorý mi povedal, že jeho otec sa modlil celých desať
rokov za Rusko a veril, že Pán ho ta pošle vo svojom čase.
Táto pripravenosť čakať na Boží čas, možno plnšie objasňuje
aj to bohatstvo požehnaní, ktoré sprevádzali dobu
služby brata Radstocka v Rusku, strávenú hlavne v Petro-
13
hrade. Odpoveď na jeho modlitby prišla po desiatich
rokoch a to takým prirodzeným a jednoduchým spôsobom,
akým sa len Božie zázraky takmer vždy dokonávajú
na zemi.
Brat Radstock často cestoval do Paríža. Všetkých nabádal
s túžbou priviesť ich duše ku Kristu. Treba poznamenať,
že tento Boží služobník sa neodlišoval výnimočným
darom výrečnosti, áno, on sa nepokladal ani za nadaného
vystupovať pred veľkými zhromaždeniami. Jednou z jeho
prvých úloh bolo priniesť evanjelium – ako moc Božiu na
spasenie každému veriacemu – tým ľuďom, uprostred ktorých
žil – ku ktorým málokto z obyčajných ľudí mohol
preniknúť – hoci on pochopiteľne bol pripravený slúžiť
i druhým. V Paríži hovoril v súkromných domoch u známych
a všade prinášal túto zvesť o spasení. Stávalo sa, že
medzi jeho poslucháčmi boli aj ruskí priatelia z veľkej
časti z petrohradskej vyššej spoločnosti, ktorých Paríž
vždy priťahoval.
Raz keď brat Radstock išiel na takéto stretnutie, necítil
sa dobre a preto si vzal drožku*, čo obyčajne nerobil.
Vďaka tomu sa objavil v dome skôr ako v dohodnutú hodinu.
Prišla ta zdanlivo náhodou jedna dáma, ktorá patrila
k príbuzenstvu ruského cárskeho rodu. Vedela, že domáci
čakajú na „kazateľa pokoja“ a stavala sa záporne k nemu.
Preto sa chystala skôr odísť, ale nepodarilo sa jej to vďaka
tomu, že brat Radstock sa objavil skôr. Tak sa oni dvaja
nechtiac stretli. Ona ako človek z vyššej spoločnosti sa
s ním milo pozdravila a povedala mu niekoľko slov. On
samozrejme ako verný služobník Boží nezahodil príležitosť
povedať jej o Kristu. Jeho slová ju zaujali a tak ostala.
Po predĺženom štúdiu Božieho Slova povedala bratovi
14
_______________
Radstockovi, že to, o čom tu dnes v Paríži hovoril, je
určite potrebné povedať i v Petrohrade a ona pre tento
účel ponúka svoj dom. K jej ponuke sa pridali aj iní ruskí
šľachtici – budúci účastníci stretnutia, hovoriac, že aj oni
by boli šťastní, keby ho mohli vypočuť u seba. Keď to brat
Radstock počul, pochopil, že jeho mnohoročné modlitby
boli vypočuté a že v Rusku sú dvere pre neho otvorené.
Teraz s istotou porozumel, že nastal čas, kedy ho ta Boh
posiela.
V tú istú zimu roku 1874 odišiel do Ruska. Na ceste ta
ho zastihol telegram zvestujúci, že jeho vrúcne milovaná
matka sa nachádza blízko smrti. Nechtiac ho zachvátila
túžba vrátiť sa k umierajúcej matke, ale spomenul si na
prijate jemu zjavenej Božej vôle, povolávajúcej ho na nové
pole služby Bohu. Ostal verný rozhodnutiu, ktoré prijal
a pokračoval v naplánovanej ceste. Nepochybne si spomenul
na slová Pána Ježiša Krista: Nikto, kto položí svoju
ruku na pluh a obzerá sa späť, nehodí sa pre kráľovstvo
Božie. (Evanjelium Lukáša 9,62)
Modlitba a trpezlivé očakávanie Pánovho načasovania,
ako aj plná poslušnosť tohto Kristovho svedka vôli Božej,
boli kľúčom k neobyčajnému požehnaniu, ktoré ho sprevádzalo
od počiatku jeho účinkovania v Rusku. Tomu, že
služba brata Radstocka priniesla ovocie, napomohlo aj to,
že nikdy nehľadal svoju slávu. Brat Radstock nepriťahoval
ľudí k sebe, ani sa neusiloval ich očariť svojou rečou
alebo osobnosťou. Za základ svojich kázni mal Božie slovo
a svojich poslucháčov privádzal k Svätému písmu-Biblii.
Keďže neovládal ruský jazyk, hovoril po anglicky alebo po
francúzsky. Jeho poslucháčmi boli ľudia z vyššej spoločnosti,
ktorí rozumeli týmto rečiam a ktorí v tom čase všeobecne
ovládali cudzie jazyky. Taký charakter mala väčšina
poslucháčov, čo patrili k vyššej vrstve spoločnosti.
15
Stav cirkvi a kázanie evanjelia v Rusku
na konci 19. storočia
Je nutné povedať niečo aj o vtedajšej náboženskej
situácii v Rusku. Pravoslávne náboženstvo bolo vtedy štátnym
náboženstvom. Hoci v pravoslávnej cirkvi dovoľovali
veriacim čítať Božie Slovo-Bibliu, vždy sa za tých mnohých
predošlých storočí pridalo k základným pravdám
Písma svätého veľa cudzieho: rôzne tradície a mnoho iného.
Bohoslužba bola zviazaná s prepychom a leskom. Liturgia,
obrady a tiež obliekanie sa kňazov boli v podstate
predobrazmi zvesti a právd evanjelia, no namiesto toho,
aby uľahčili človeku pochopenie týchto veľkých Božích
právd, zatemňovali ich. K tomu sa ešte evanjeliá čítali
v staroslovienskom jazyku, čomu jednoduchý ľud málo
rozumel. Kázní – výkladov Božieho slova bolo málo a ak
aj boli, mali charakter poúčania a dobrá zvesť o spasení
a o dosiahnutí spravodlivosti sa prinášala ľudu ako závislá
od plnenia zákona a nie skrze vieru v Krista.
Tí, čo vyvýšili slávenie sviatkov, prekrásne spevy a radosť
z Veľkonočnej nedele, to robili bezmyšlienkovite, a tak
privádzali bohabojné duše k pomýleniu. Spoveď a účasť
vždy znova „oslobodzovali“ svedomie úprimného pravoslávneho
veriaceho, no málokedy sa stalo, že to priviedli
hriešnika k rozhodnému rozchodu s hriechom a k radostnému
prijatiu spasenia vierou. Takéto formálne „uctievanie“
Boha sa mohlo stať pre úprimnú dušu prekážkou,
prijať vierou vykúpenie, plnosť zmierenia a odovzdanosti
i prijatie za Božieho syna či dcéru. To dostávame nie pre
skutky, ale ako dar Božej milosti, ako to potvrdzuje List
Efezanom 2,8–9. Pritom je potrebné dodať, že je tu pre
16
evanjelijného veriaceho nebezpečie povýšiť sa svojim poznaním
právd a upadnúť do namyslenosti a pýchy, čo nám,
evanjelijným kresťanom, občas nie bezdôvodne vytýkajú.
Preto si budeme vždy pripomínať, že Boh sa pyšným protiví,
ale pokorným dáva milosť. (1. list Petra 5,5)
Jedno je isté: evanjelium Kristovo je mocou Božou na
spasenie každému veriacemu (List Rimanom 1,16) a viera
je z počutia a počutie je skrze slovo Božie (Rimanom 10,17).
Takéhoto kázania dobrej zvesti – evanjelia bolo v Rusku
málo.
Vyjadrením toho som nechcela urobiť dojem, akoby iba
Rusko v tom čase potrebovalo byť vedené k záchrane
skrze vieru v Ježiša Krista. Slová Spasiteľa: „Kto nie je so
mnou je proti mne“ (Evanjelium Matúša 12,30) a „…treba
sa vám znovu narodiť…“ (Evanjelium Jána 3,7) a taktiež
o ceste do života a o ceste, ktorá vedie do zahynutia
(Matúša 7,13–14) – sa zabúdajú v „kresťanskom“ svete.
Dobrá zvesť, narodenie z Ducha, živé svedectvo narodenia
sa zhora – to prinášajú evanjeliá a to je potrebné
zvestovať na každej strane zeme všetkým cez Kristových
zvestovateľov viery. Takým to zvestovateľom dobrej
správy sa stal pre Rusko ako aj pre ľudí v iných častiach
zeme brat Radstock.
17
Prvé obrátenia
Po príchode do Petrohradu brat Radstock začal kázať
v malom anglo-americkom zbore na Poštovej ulici. Za krátky
čas nato sa u niektorých z poslucháčov, začal otvárať
duchovný zrak a zmocnilo sa ich hlboké poznanie svojej
hriešnosti a boli privedení k úprimnému pokániu. Za pokáním
prišla viera v slovo evanjelia o vykupujúcej Kristovej
obeti. Stalo sa s nimi to, čo niekedy dávno s Efezanmi,
ktorým apoštol Pavol napísal v 1. kapitole, 13. verši
svojho listu: V Ňom (v Kristu) aj vy, keď ste počuli slovo
pravdy… a uverili ste v Neho, boli ste zapečatení zasľúbeným
Duchom Svätým. Veď uveriť v záchranu, to samozrejme
naplnilo radosťou obrátených ku Kristu. Oslobodzujúce
slová 12. verša, 1. kapitoly Evanjelia Jána zneli: Ale tým,
ktorí Ho prijali, ktorí veria v Jeho meno, dal moc stať sa deťmi
Božími… a bolo zjavné, že pre mnohých nastal Boží čas.
Teraz premýšľam o niektorých osobách z tých, čo prijali
účasť v tomto opisovanom prebudení. Vidím, že Boh
sa ich dotkol už skôr a teraz keď počuli jasný výklad
Božieho slova, prijali vieru, ktorá sa im dovtedy nedostávala.
Jedným z prvých bol gróf Modest Modestovič Korf,
ktorý mal na starosti obrady pri cárskom dvore (jedna
z vyšších dvorných hodností), a ktorý sa zaujímal o rozširovanie
Svätého písma, ale ešte osobne nezakúsil odpustenie
svojich hriechov.
Podobne to prežili aj sestry Kozľaninové. Približne v tom
istom čase prežili obrátenie vo Švajčiarsku a vrátili sa na
svoju usadlosť v Kalužskom ako šťastné Božie deti.
18
To isté by bolo možné povedať o mojej matke (kňažnej
Livenovej – pozn. prekl.). Keď bola ešte slobodná, bola
raz so svojou matkou v Anglicku a tam sa stalo, že sa
dozvedela o zhromaždeniach v dome jedného staršieho
Angličana, bývalého ministra pošty a spojov, s priezviskom
Blackwood (čítaj blekvud). V tom čase boli duchovné
stretnutia v súkromnom dome pre ľudí z vyššej spoločnosti,
neobyčajným javom a vzbudilo to v mnohých zvedavosť.
Jedným z takýchto zvedavcov bola aj moja matka.
Hoci tam išla zo zvedavosti, Božie slovo sa dotklo jej
srdca. Pán domu veľmi jednoducho a jasne hovoril o dvoch
cestách a o vážnosti výberu medzi svetlom a tmou, medzi
Ježišom Kristom a satanom, medzi nebom a peklom.
Počula o vykupujúcej obeti Kristovej a tu sa aj rozhodla
postaviť na Jeho stranu. Vierou prijala odpustenie hriechov
a vykúpenie v krvi Kristovej. Radosť zo spasenia ju
neopustila, avšak všetka tá plnosť a zodpovednosť spojená
s nesením mena „kristovec“2, sa jej viac odkryla až neskôr.
Všetky vyššie uvedené osoby prichádzali na kázne lorda
Radstocka už s pripravenými srdcami, ale boli aj iní, pre
ktorých boli jeho slová nové a neobvyklé. Z takých bol
napríklad aj plukovník gardového jazdeckého pluku vo
výslužbe Vasilij Alexandrovič Paškov, bohatý statkár,
neobyčajne dobrý a šľachetný človek. Jemu tento nový
duchovný prúd zo začiatku nebol srdcu blízky a neželal si
počuť brata kazateľa.
Raz jeho manželka, Alexandra Ivanovna, pozvala brata
Radstocka na obed. Vasilijovi Alexandrovičovi, ako
pánovi domu nič iné nezostávalo, len milo prísť naproti
návšteve a podľa ruského obyčaja prijať hosťa. Pri stole
hosť po celý čas hovoril o Božom slove a prítomní ho so
záujmom počúvali. Keď sa naobedovali, celá spoločnosť
prešla do hosťovskej izby, kde beseda pokračovala.
19
Keď brat Radstock náhle navrhol ísť na kolená a pomodliť
sa, zdalo sa to pre mnohých zvláštnym a úplne
neobvyklým. Ale modlitba tohto Božieho človeka tak
silno zaúčinkovala na Vasilija Alexandroviča, že sa mu nezabudnuteľne
odkryl jeho osobný stav. Prežil, že všetky
Božie slová, ktoré počul, sa ho osobne dotýkajú.
Pocítil svoju hriešnosť a odsúdenie pred Bohom a v tom
činil pokánie. Neodkryl sa mu však len jeho hriech, ale aj
veľké Božie spasenie v Kristu Ježišovi. Celou dušou uveril
v Krista ako svojho osobného Spasiteľa, ktorý prelial
svoju krv i za jeho hriechy a bol vzkriesený pre jeho
ospravedlnenie. Tak vierou prijal odpustenie.
Na ňom sa naplnilo slovo z prvej kapitoly, Prvého listu
Jána, verša deviateho: Ak vyznávame svoje hriechy, On je
verný a spravodlivý, aby nám odpustil hriechy a očistil nás od
každej neprávosti. Keď vstal z kolien, nebol to už ten starý
človek, ale stal sa novým človekom v Ježišovi Kristovi,
svojom Pánovi ktorý ho vykúpil. Tak, ako je to napísané
v 2. liste Korinťanom 5,17: … ak je niekto v Kristu, je nové
stvorenie, staré pominulo, teraz je všetko nové.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *