Chráňme naše deti – úryvky z knihy Gaál Éva I. (1-20 str)

Na ochranu našich detí
„Aby ste boli schopní posúdiť, čo je dobré a čo nie.“
(Filipským 1, 10)
Svetlo našich očí
Keby začal horieť váš dom, čo by ste ratovali ako prvé?
Zachraňovali by sme svoje deti aj s nasadením vlastného
života. Obrazne povedané, okolo nás horí už veľa domov,
rodín. Dovolíme, aby sa oheň rozšíril aj na ten náš? Urobme
okolo svojej rodiny ochrannú priekopu, kde čistou vodou
nech je Božie slovo, ktoré uhasí stravujúce plamene vplyvu
okultne pôsobiacich detských hračiek, filmov a literatúry.
Naše dieťa začne kašlať. Ovládne nás starosť: Kde asi
prechladlo, alebo chytilo nejaký vírus? Ak nedáme pozor,
môžu sa pridružiť komplikácie! Naše obavy rastú, až nám
ani späť nedajú a prehadzujeme sa v posteli. Čo ak to prerastie
do zápalu pľúc? Naše deti všemožne chránime. Sme
schopní prijať aj nadčasy, nasadiť všetko, len aby sme
zabezpečili, čo potrebujú. Chodia na plavecký kurz, majú
rôzne voľnočasové aktivity a po tréningu ich čakáme
s olovrantom v ruke. Skrátka: pre svoje deti urobíme
všetko. Naozaj urobíme pre ne všetko? Aj keď ide
o večnosť, o ich spasenie?
Správny lekár musí dokonale poznať príznaky chorôb.
Nemôže začať liečiť, kým presne neurčí príčinu a stav
choroby, diagnózu. Rovnako potrebné je spoznať duchovný
a duševný stav našich detí a duchovné pôsobenie,
ktoré ich zapríčiňuje, kým neprídu vážnejšie komplikácie.
Aj duchovne je možné vykrvácať pomaly, po kvapkách,
bez toho, aby sme si všimli varovné príznaky.
9
V Skutkoch 17,11 čítame, že v synagóge v Berei „skúmali
Písma každý deň, či je tomu tak“. Aj pre nás len to bude
záchranou. Musíme dokonale poznať Písmo, aby sme
rozpoznali tlejúce ohniská skôr, než spôsobia požiar. Na
to, aby sme pripravili deti na budúcnosť a mohli im
poskytnúť ochranu, musíme vedieť o nebezpečenstvách,
ktoré ohrozujú ich ducha.
Nemôžeme ich vytrhnúť z prostredia, v ktorom vyrastajú,
ale máme mať prehľad o tom, čo prežívajú, inak by sme
sa nevedeli s nimi rozprávať, argumentovať a vysvetľovať,
čo je správne a čo nie je možné nasledovať a robiť.
Ak nedostanú duchovnú ochranu skôr, než sa dostanú
k duchovne zradným učiteľom, ťažšie sa otvoria evanjeliu,
ťažšie sa obrátia. Nemali by dostať to, čo chcú, alebo to,
čo núka svet, ale to, čo potrebujú. Nestačí zakazovať zlé,
treba im podať dobré! Skôr či neskôr sa naučia rozoznávať
pravé od falošného, zamilujú si pravdu a naplní sa pri
nich: „Nedaj sa premáhať zlému, ale premáhaj dobrým zlé“
(Rimanom12,21).
Szentgyörgyi Albert
DETI
Úryvok
Pane, zachráň naše deti.
Zachráň ich myseľ, nech ich neskazí naša skazenosť.
Zachráň ich život,
nech ich nespustošia zbrane, ktoré kujeme pre iných.
Nech sú lepšími než ich rodičia.
Nech môžu stavať svoj vlastný svet,
svet krásy, úcty, harmónie, dobrej vôle
a spravodlivosti.
10
Ťažkosti s výchovou vo viere
Prežili sme desiatky rokov ateizmu. Veriacich rodičov
jeho tlak len overil a aj v najťažších časoch mnohí vychovali
svoje deti vo viere. Pokušenie postmodernizmu „všetko je
dovolené“ je teraz ešte prefíkanejšie; prichádza s odstraňovaním
hraníc, na každom rohu sa ponúkajú pravdepodobné
veci, prezentujú sa rôzne učenia, takmer niet úniku pred
akčnými filmami, počítačové hry sa od-volávajú na pokrok
a do našich životov zasahujú neoverené knihy.
Často hovoríme a píše sa o tom, akými by sme chceli
byť, nie však o tom, akí sme. Kde sú otec, mama, starí
rodičia veriaci, tam deti vyrastajú v chránenom duchovnom
hniezde so spoločnými rodinnými túžbami. Vďaka
Bohu, takéto rodiny existujú, no väčšina rodín nenasleduje
tento príklad, ale súčasnú realitu.
Inak je to s rozvedeným rodičom, ktorý sa obrátil, až
keď boli jeho deti v puberte. Teraz sa snaží o biblickú
výchovu. Je to osamelá žena, ktorá má čo robiť, aby vôbec
obstála v bezbožnej spoločnosti, alebo preťažený otec,
ktorý si berie ďalšiu prácu, aby sa dokázal postarať o rodinu.
Ako ľahko televízia omámi takýchto preťažených
ľudí! Nespočetne veľa detí vyrastá v podobných podmienkach.
Mnoho rodičov zapíše svoje deti na vierouku
len preto, že sa tam učia úcte a morálke, sám však ostáva
len pri dobrej vôli a povrchných nábožných praktikách.
Vždy rada spomínam na svoju učiteľku z gymnázia,
vďaka ktorej sme si obľúbili literatúru. Bolo dávno po zvonení,
my sme však nevybehli na chodbu, ale nadšene sme
ju počúvali. Neučila povrchne ako niektoré iné, z celej jej
bytosti žiarilo úprimné odhodlanie a túžba podať ďalej to,
čo aj pre ňu tak veľa znamenalo. Autentickosť je najpresvedčivejšia.
11
Na hodinách vierouky je najťažšie prijať veci, ktoré sú
v protiklade s domácimi názormi a zvykmi. Neustále sa
zrýchľuje proces rozpadu rodín, ktoré často ani nestihnú
vzniknúť, a už vôbec nie sa ustáliť. Požehnané ovzdušie
súdržnej, veriacej rodiny však deti samo o sebe priťahuje
a ponúka ochranu. Keď naše deti naozaj milujeme,
prosíme Boha o múdrosť pre ich výchovu. „Lebo vám patrí
to zasľúbenie a vašim deťom …“ (Skutky 2,39). Patrí nám
láska Božia a jej nespočetné prejavy, ktoré chránia životy
nás aj našich detí.
12
Televízia a počítač
„Učinil som zmluvu so svojimi očami …“ (Job 31,1)
Oltár televízie
Podľa štatistiky z jedného denníka „v súčasnosti trávi
priemerný občan Maďarska pred televízorom asi 4 hodiny
denne“. (Určite nie je tento priemer lepší ani na Slovensku.
pozn. prekladateľa)
Sedí dieťa pred televízorom? Konečne, môžeme si oddýchnuť,
konečne je pokoj. Aký program pozerá? Nevieme,
pre hrmot riadov nepočujeme streľbu, chrčanie ani vzdychy.
Dieťa vo veku dvanásť rokov sa „pozeralo“ v priemere
asi na tisícku vrážd. Akčné filmy ich ponúkajú v rôznych
variáciách: zastrelením, zaškrtením, výbuchom alebo
otrávením. Niet divu, že v myslení mladej generácie smrť
stráca svoj význam a deformuje sa biblická definícia života.
„Netreba ho od takých záberov chrániť, nech sa vie
ubrániť! Keď ho udrú, nech to vráti!“ mienila istá mamička
a mnohí ľudia rozmýšľajú rovnako.
Z televízie sála mocná sila, ktorá ovplyvňuje a tvorí
duchovný obraz sveta dnešnej generácie. Z tejto čarovnej
škatule sa vysielajú fiktívne osudy, ktoré ako reťaze opantávajú
divákov tajnou mocou, z ktorej sa milióny ľudí len
tak ľahko nedokážu vyslobodiť. Čo by sme robili, keby
príšery z kreslených filmov vkročili priamo do našej izby?
Kričiac hrôzou by sme volali políciu!
V mnohých rodinách zaujíma oltár televízie ústredné
miesto, po večeroch sa okolo neho zhromažďujú členovia
rodiny, aby mu obetovali zo svojho času, rozhovorov, čítania,
premýšľania – a viery. Mnohí sú otrokmi médií! Očarí
13
nás hollywoodsky klam, tanečné šou, možnosti voyerizmu
(sexuálna úchylka, charakteristická vybíjaním sexuálneho
vzrušenia tajným pozorovaním pohlavného styku iných
ľudí) nás priklincujú do kresiel, musíme vedieť, kto je
vrah. Ako často v nás zvíťazí zlá vášeň, zvaná „zvedavosť“.
Bola by škoda takto premrhať drahé hodiny nášho života
a tento príklad podávať ďalej svojim deťom!
Pred niekoľkými rokmi som sama podľahla čaru
televízie. Predtým som si programy vyberala dôkladnejšie,
napriek tomu, že som nemala veľa možností na
výber, keďže som disponovala najlacnejším programovým
balíkom. Takmer nebadane, zo dňa na deň som
sa však nechala strhnúť rôznymi seriálmi. Lacná limonáda…
Ale potrebujem uvoľnenie, vidieť nejaký pohyb,
keď už trčím sama doma. Nasleduje kriminálka?
Mrknem si len začiatok… Potom som už nemohla prestať,
lebo som bola zvedavá na koniec.
„A ak ťa pohoršuje tvoje oko, vylúp ho a zahoď od seba. Lepšie
ti je, aby si vošiel do života jednooký…“ (Matúš 18,9) –
14
upozorňuje nás Božie slovo. Rozhodla som sa, že ak sa
do roka nedokážem ovládať, televízor zlikvidujem.
Nedokázala som. Televízor sa vysťahoval na ulicu pred
náš dom a stal sa materiálom pre smetiarov.
Na miesto po televízore som položila niekoľko kníh
a po týždni som už ani očami nehľadala obrazovku.
Odvtedy dokážem ušetrený čas venovať užitočným veciam.
Ovzdušie v mojom domove je čistejšie a správy či
aktuálne udalosti si vypočujem v rádiu, alebo pozriem na
počítači.
Mnoho detí už od plienok vyrastá pred neustále sa
mihotajúcou obrazovkou napriek tomu, že odborníci už
dávno prízvukujú, že „televízna pestúnka“ je v prvých
troch rokoch života vyslovene škodlivá. A okrem toho,
toto emocionálne pozadie, neustále zvady, naháňačky,
napätie sa vôbec nezhodujú s duchom Biblie, Duchom
Božím!
Časté striedanie obrazov bráni zahĺbeniu sa: kým
ako-tak spracujeme určitú situáciu, vzápätí nasleduje
ďalšia. Väčšina napínavých filmov nám vykresľuje úplne
iný obraz, než je súčasná, skutočná realita. Konzumujúc
„polotovary alebo rýchle občerstvenie“ sa detská fantázia
náležite nerozvíja, oveľa ťažšie sa formuje slovná zásoba aj
samostatná obrazotvornosť a myslenie.
V tomto veku ešte vkus dieťaťa majú formovať rodičia.
Je samozrejmé, že nesmieme zovšeobecňovať a uprieť im
pekné, prospešné programy. Ale snažme sa zabrániť, aby
sa sledovanie televízie stalo vášňou.
Ak sa usadíme vedľa dieťaťa a budeme spolu s ním
kresliť, strihať, lepiť, modelovať, skladať lego alebo hrať
nejakú kreatívnu hru, tak ho nielen aktivizujeme,
ale postupne si s ním vytvoríme celoživotný dôverný
vzťah.
15
Kreslené filmy
Obdobie detstva je veľmi dôležité. V ňom sa kladú
základy života. O kreslených filmoch by sme si mohli
myslieť, že sa ich tvorcovia prispôsobia detskému veku
a budú sa snažiť deti zaujať niečím pekným a dobrým.
No vo väčšine detských filmov sú detské oči a nervy
znepokojované vibrujúcimi krikľavými farebnými postavičkami.
Dospelí už videli mnoho, preto často ani nevnímajú
znetvorené, strašidelné postavy (alebo si neuvedomujú
ich význam), ktoré sa sadistickým spôsobom naháňajú,
tlčú, hádžu o zem a vraždia. Malé príšerky sa usadia
v detskej duši, rastú a začínajú panovať. Onedlho bude
dieťa podvedome napodobňovať to, pri čom rástlo. Dieťa
je ako špongia, s dôverou saje do seba všetko zo svojho
prostredia, lebo podľa Božieho plánu je vložené do prostredia
rodiny. Prostredie mu má v útlom veku zabezpečiť
ochranu, pokoj, spravodlivosť a radosť. Až neskôr unesie
psychicky aj nervovo bez ujmy stretnutie s nespravodlivosťou,
neprávom a napätím.
Nech nikoho nemýli (obrazne povedané) lákavo vyzdobený
pohár plný chutného nápoja, v ktorom je však ukrytý
pomaly pôsobiaci jed. Skúmajme a hodnoťme aj kreslené
filmy s plnou vážnosťou. Pozorujme detské reakcie,
ktoré najlepšie odhalia pôsobenie filmu.
Pozrime sa na niekoľko praktických príkladov:
Leví kráľ. Svetoznámy, bravúrny, svetskými odborníkmi
právom uznávaný kreslený film. Ozajstný recept na
úspech, ktorý po celom svete vzbudil všeobecné nadšenie
a už niekoľko rokov je považovaný za klasiku.
Pozrime si niekoľko momentov z filmu. Prenasledovanie.
Vieme, že boj na život a na smrť existuje aj vo svete
16
zvierat, ale s použitím akých prostriedkov? Dá sa uprostred
ľahkomyseľného tanca ujsť nebezpečenstvám
života? V skutočnom živote sa to nikdy tak nedeje. Teda
dieťa, na pozadí ľúbivej hudby, sa učí skôr, ako má
ľahkomyseľne pristupovať k vážnym okolnostiam, namiesto
toho, aby sa v nebezpečnej situácii zachovalo zodpovedne.
Druhý škodlivý vplyv je koncentrovaný stret
s neustálym nebezpečenstvom, kedy sa vplyvom stresu
v malom telíčku začne produkovať stresový hormón
adrenalín. Ten, keď sa neodbúra patričnými prestávkami,
mení sa na adrenochróm, ktorý pôsobí podobne ako
drogy. Postupne sa takto vytvára závislosť. Koho záujmy
nevedomky napĺňa rodič zadovážením televíznej obrazovky,
DVD prehrávača alebo iného média? Božie?
Správnej výchovy? Iste najskôr ziskuchtivého obchodu
a filmového priemyslu, v ktorom často svoje pôsobisko
nachádzajú okultné sily.
Povieme si: „Len nech sa deti naučia včas brániť!“ Keď
nedržia kŕčovite palce, nekričia od strachu ako inokedy,
vydesenie sa podarilo až pridobre. No žalúdok majú stiahnutý
kŕčom, keď sa spolu s hrdinom usilujú uniknúť zo
šľahajúcich žeravých plameňov. Málokto sa zamyslí,
prečo sa deťom v noci snívajú zlé sny. Možno sa niekto
ohradí: Čo je na tom také zlé? Dnes už si vôbec neuvedo-
17
mujeme, že do určitého veku dieťa potrebuje pokoj domova,
istotu rodičovskej náruče, pokojnú, radostnú pieseň
(nie náhodou kedysi matky spievali pri každej práci).
Namiesto toho sa im často dostane nadávok najhrubšieho
zrna alebo naháňačky bez prestania ako v spomínanom
filme a od útleho veku sú vystavené stresom a nepokoju.
Nedivme sa, keď sa onedlho samy začnú naháňať okolo
stola, kričiac „zabijem ťa!“ (šokovane, no doslova som to
zažila v jednej farárskej rodine).
V dnešnej dobe už násilná smrť vôbec nie je veľkou udalosťou.
Kedysi dávno sa v podobných scénach, ako sa
dnes podávajú už deťom v kreslených filmoch, vyžívala
bezcitná šľachta v rímskych arénach.
Na smrť si treba zvykať a privykať aj deti. Plačúc,
spolucítiac – ale nie bagatelizovať násilie alebo prejavovať
škodoradostnosť. Príkladom môže byť kniha Bambi
od Felixa Saltena. Tento krásny poetický príbeh je znova
sa obnovujúcim zážitkom môjho detstva aj dospelosti.
Generácie sa zohrievali a zohrievajú myšlienkami autora,
ktorý miluje svet stvorený Bohom: zvieratá aj
rastliny. Deti po prečítaní v každej srnke vidia Bambiho.
Okrem toho však má kniha aj iné pozitíva: detskej duši
pomáha spracovať nebezpečenstvo, boj o prežitie aj
smrť, neprikrášľujúc skutočnosť, ale ponúkajúc súcit
a pochopenie. No všimnime si, že v príbehu zomiera len
jedna postava. Pri čítaní textu to dieťa dokáže správne
spracovať. Avšak mŕtvoly na každom rohu, násilie
v takej koncentrovanej miere, ako ho podávajú súčasné
filmy alebo počítačové hry, dieťa nedokáže bez ujmy
prekonať.
Nedávno sme si v kine pozreli vynikajúci film o Zemi
s mnohými dych vyrážajúcimi obrazmi a leteckými
18
zábermi. Rozprávač podával výklad, vo filme nebolo
prenasledovanie, štvanica ani napätie. Za nami sedela
rodina s tromi deťmi. Sem-tam som sa obzrela, ako tí
menší „znášajú“ taký dlhý film; bolo dojímavé vidieť,
ako ho sledovali s otvorenými ústami. Cítila som
súdržnosť tejto rodiny a vnímala, že žijú v láskyplnom
ovzduší.
POČÍTAČ
Počítače zmenili náš život neuveriteľnou rýchlosťou.
Internet uľahčuje a zároveň aj komplikuje vzájomnú
komunikáciu. Urýchľuje tempo tak, že túto rýchlosť je už
ťažké sledovať. Vylučuje prirodzenú možnosť učiť sa trpezlivosti.
Bráni zahĺbeniu sa a premýšľaniu. Skôr než sami
dospejeme k riešeniu, k rozvážnej odpovedi, dostávame
hotovú odpoveď a informácie. Sú často predžuté a vsugerované
nám niekým iným.
Z počítača môžeme mať mnoho úžitku, ale ak ho
nepoužívame správne, môže nám veľmi uškodiť. Pripraví
o potrebný čas na čerstvom vzduchu, o bezprostredný
rozhovor, o výlety a podobne. Môže nás tak opantať, že si
to vôbec nevšimneme.
Aj keď vie náš počítač toho veľa, predsa necíti; môže
ľudí spájať, ale môže ich navzájom aj odcudziť. Istý
inžinier mi rozprával, že hoci sedia s kolegom v práci
vedľa seba, komunikujú cez počítač. Svet človeka a počítača
môže ľahko splynúť. Aj môj príbuzný, pracujúci v textilnej
dielni, už počas tkania nesleduje látku, ale počítač.
To, čo som sa ja učila pomaly z kroka na krok, dnes
malý školák zvládne za pár hodín. Závislosť od počítača
postihuje stále viac detí, dokážeme si všimnúť, kedy prerastie
do chorobnej vášne?
19
POČÍTAČ
Ukryl sa v ňom pán sveta a klepe v chaose.
Debna sa rozpína, zužuje sa priestor…
Pískajúc od hladu, pátra po zrne
počítačová myš.
Raz som na klávesnicu prevrátila šálku kávy. Keď som
videla, že je beznádejne pokazená, rozhodla som sa aspoň
ju rozobrať. Bola som zvedavá, ako sa v nej zachytávajú
a postupujú také rôznorodé informácie. Prekvapene som
obdivovala to malé, labyrintu podobné zariadenie a rozmýšľala
som nad tým, ako sme predivne utvorení.
Deti to však vnímajú inak! Keď sme dovolenkovali na
Balatone, v spoločenskej miestnosti pri počítači sa ešte aj
počas krásneho slnečného dňa tlačila skupina detí, niektoré
dokonca aj s cumlíkom v ústach. Tak veľmi ich lákal
zážitok z úspechu, keď pod ich malými šikovnými prštekmi
fungoval stroj tak, ako chceli. Všetkých s napätím
hnala túžba po víťazstve.
Čo sa dá v takejto situácii robiť? Počítač potrebujeme.
V Biblii nachádzame radu do každej oblasti života. Má
nejaký princíp aj do tejto oblasti? „Potom sa navrátil
Elizeus do Gilgala. A bol hlad v zemi. A synovia prorokov
sedeli pred ním. Tu povedal svojmu služobníkovi: Pristav
ten veľký hrniec a navar synom prorokov kaše! Preto vyšiel
jeden na pole, aby nasbieral zelín. A keď našiel nejakú
poľnú lozu, naoberal z nej poľných uhoriek plné svoje
rúcho a prijdúc nakrájal do hrnca, aby z toho navaril kaše,
lebo neznali toho… stalo sa jako tak jedli z kaše, že skríkli
a riekli: Smrť v hrnci, mužu Boží! …A on riekol: Doneste
múky! A keď doniesli, nasypal do hrnca a povedal: Nalej
20

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *